Zabudnutý Assassin’s Creed Rogue

Na týchto stránkach nezvyknem písať o AAA tituloch, pretože tým sa tradične, na rozdiel od indie hier, dostáva dostatočne veľa pozornosti zo strany príslušných médií. Dnes však spravím takú polovičnú výnimku. V čase, keď sa s veľkými fanfárami očakával príchod prvého zástupcu AC série s prívlastkom next-gen, teda Assassin’s Creed Unity, uzrel svetlo sveta i ďalší prírastok do rodiny, ktorému sa však zďaleka nedostalo takej pozornosti, ako ostatným hrám z hlavnej príbehovej línie. Ocitol sa teda akoby vo svete práve tých indie hier, ktoré zvyknem z času na čas propagovať. A to celkom nezaslúžene. Rogue je totiž prekvapivo dobrá hra.

Prejsť na článok

Metro 2033. Po knihe prišla na rad hra

Je tomu už takmer presne 7 rokov, čo som dočítal postapokalyptické dielo Metro 2033 od ruského autora Dmitrija Gluchovského, ktoré popisuje život v podzemných priestoroch moskovského metra niekoľko rokov po tom, čo následky nukleárnej vojny urobili pre ľudí život nad povrchom prakticky nemožným. Pred 5 rokmi mi v knižnici pribudla i samotná hra, no až v týchto dňoch som sa dokopal k tomu konečne si ju zahrať. Dnešný kratší príspevok bude o mojich dojmoch z nej.

Prejsť na článok

Indie hry: Brothers – A Tale of Two Sons

Je to už nejaký čas, čo som sem písal o indie hrách. Pretože som si tento „žáner“ v posledných rokoch dosť obľúbil, bolo by vhodné to napraviť. Práve hra uvedená v dnešnom titulku na to predstavuje viac než vhodnú príležitosť. Brothers – A Tale of Two Sons som si zaobstaral počas posledného vianočného Steam Holiday Sale-u, no až tento mesiac som sa k nemu konečne dopracoval. A stálo to za to.

Prejsť na článok

DLC v kontexte doby

Počas posledných vianočných sviatkov som sa po dlhšej dobe dostal na menšie potulky ponukou Steamu. Na rozdiel od uplynulých rokov mi nešlo ani tak o to striehnuť na zaujímavé ponuky (koniec-koncov, zábavu z toho Steam zmenou formátu Holiday Sale-u úspešne zruinoval), než o objavovanie zaujímavých indie hier a rozšírenie si obzoru čo sa týka súčasných veľkých herných noviniek.

Keďže Attila je jediný diel Total War série vydaný po roku 2004, ktorý som ešte nehral, pozastavil som sa i pri ňom. Čítajúc si jednotlivé hráčske recenzie som spozornel pri DLC s názvom Blood & Burning. Fanúšikovia Total War série, obzvlášť tí starší,  pri akejkoľvek zmienke o DLC, diplomaticky povedané, nie sú veľmi šťastní, preto ak sú niekomu známe reálie spomínaného stiahnuteľného obsahu, vie si určite predstaviť ako ho taká priemerná recenzia priemerného hráča Total War série ohodnotila. Pohľad na rôzne argumenty týkajúce sa spojenia Total War a DLC ma prinútili zamyslieť sa, ako to s tými troma písmenkami a najmä tým, čo sa za nimi skrýva, vlastne je.

Prejsť na článok

Krátko o Risen

Dohral som Risen. Na druhý pokus a s odstupom niekoľkých rokov. A nedá mi to neporovnávať, samozrejme s čím iným, než s Gothicom. Po dohraní každej hry vo mne, rovnako ako po dopozeraní filmu či dočítaní knihy, zostane z daného titulu nejaký celkový dojem. Bohužiaľ, pri Risen nemusím tento dojem nejako dlho analyzovať, môžem ho bez rozpakov označiť za mierne sklamanie. Prečo?

Prejsť na článok

Valiant Hearts alebo Udatné srdcia od Ubisoftu

Letný semester sa pre mňa pomaly chýli ku koncu, a tak som si po dlhej-predlhej dobe našiel konečne čas aj na môj blog. Aj keď články týkajúce sa hier, ktoré som tu uverejňoval, sa v poslednej dobe týkali prevažne indie „žánru“, dnes túto sériu preruším a podelím sa o pocity z veľmi zaujímavého počinu od Ubisoftu, na ktorý som sa tešil od jeho predstavenia na minuloročnej výstave E3, a ktorý som si v priebehu zimy konečne aj zahral. Ako som opäť prezradil v titulku, reč bude o hre postavenej na ubisofťáckom frameworku UbiArt, ktorá zaujímavým spôsobom dnešným generáciám predostiera osudy ľudí, ktorí sa storočie dozadu, podobne ako drvivá väčšina Európanov, nevyhli chápadlám 1. svetovej, alebo ak chcete, Veľkej vojny.

Prejsť na článok

Indie hry: Thomas Was Alone

Súčasnému svetu trhu a marketingu vládnu masy. Najväčšie televízie vysielajú najpopulárnejšie filmy a seriály, najväčšie rádiá hrajú najpočúvanejších interpretov, najväčšie knižné vydavateľstvá vydávajú diela najpopulárnejších a najznámejších autorov. V slovenčine sa pre tento jav ustálilo pomenovanie z angličtiny, tzv. mainstream. Nemienim rozoberať pozitíva a negatíva tohto javu, no vytýčim dva fakty, ktoré s tým súvisia a ktoré súvisia aj s obsahom tohto článku – mainstream minimálne v posledných rokoch už naplno pohltil aj herný priemysel (1) a mainstream sťažuje, prípadne úplne znemožňuje prezentáciu menej známych, prípadne rôzne (názorovo, žánrovo, alebo inak) vyhranených diel, či ich autorov (2). Jednou z mnohých krás internetu je tá, že ľahšie než kedykoľvek predtým poskytol priestor i pre tieto minoritné skupiny prezentovať svoje produkty a diela a zároveň umožnil ich konzumentom dostať sa k nim.

Prejsť na článok

Rome II alebo O 10 rokov neskôr

Budúci mesiac to bude presne 10 rokov, čo vývojári z The Creative Assembly vydali takpovediac svoj prelomový titul. Aj keď Rome: Total War bol už treťou hrou ich aktuálne už jednej z najpopulárnejších strategických sérií súčasnosti a i predošlé dva tituly boli prijaté kladne, až Rome bol tou hrou, ktorá ju dostala povedomia širokej hráčskej verejnosti. Séria Total War je špecifickou i pre mňa, a obzvlášť to platí práve pre hru, ktorá ju posunula do obdobia antickej Rímskej ríše. Okrem toho, že Rome: Total War bol mojou vstupnou bránou do tejto skvelej rodiny kombinovaných bitiek hraných v reálnom čase a ťahovej kampane, bola to zároveň hra, ktorá „stála“ pri mojich prvých krokoch smerom k tvorbe webových stránok a neskôr i samotnému programovaniu. Napokon, moja Total War fanstránka prežila v rôznych podobách niekoľko rokov a pridružené fórum dokonca ukončilo svoju púť len pred pár mesiacmi.

Prejsť na článok

Zaujímavé hry: Mirror’s Edge

Švédske štúdio DICE, v súčasnosti už patriace pod giganta Electronic Arts, sa do povedomia hráčov dostalo nepochybne najmä vďaka akčnej multiplayer sérii Battlefield. Tá sa hlavne v posledných rokoch predrala na tie najvyššie priečky v rámci žánru a je dosť možné, že je aj jeho absolútnym kráľom, minimálne čo do počtu hráčov a obratu. Len málo ľudí však tuší, že história tohto štúdia je pomerne dlhá a nebol to Battlefield, ktorý ju započal. Spomedzi rôznych pokusov typu Pinball, či Rally je tu však jeden titul, ktorý medzi nimi pre zainteresovaného človeka žiari, a o ktorom si dnes povieme trochu viac. Ako už samotný titulok hovorí, reč bude o Mirror’s Edge.

Prejsť na článok

Zaujímavé hry: Supreme Commander

Call of Duty, FIFA, GTA, Need for Speed, Assassin’s Creed a mnoho ďalších – to sú hry, respektíve herné série, ktoré zrejme netreba nikomu predstavovať. Stoja za nimi najväčšie vývojárské štúdiá na svete, za ich rozpočty by sa nemusel hanbiť nejeden hollywoodsky veľkofilm a veľkosti fanúšikovských základní možno rátať na milióny hráčov. Rovnako ako vo filme či hudbe však aj v tomto odvetví platí, že komerčne najúspešnejšie hry nemusia byť nutne aj tie najlepšie. V tomto príspevku nechcem a nebudem hodnotiť vyššie spomenuté hry – na to si môže urobiť každý svoj vlastný názor tým, že si ich jednoducho zahrá. Môj zámer je trochu iný. V rámci akéhosi nepravidelného „miniseriálu“ chcem predstaviť zopár zaujímavých hier, ktoré z rôznych dôvodov (slabý marketing, netradičný žáner, atď.) v hernom svete neprerazili natoľko, aby sa vryli do podvedomia verejnosti, no ich samotný koncept bol (je) z určitého hľadiska revolučný, alebo aspoň natoľko zaujímavý, že za priaznivejších okolností by mohol hre priniesť zaslúženú publicitu. Nutné je tiež dodať, že nepôjde o súbor recenzií. Na to sú tu opäť iné, špecializované servery, ktoré prinášajú dostatočne kvalitné ohodnotenia. Mojou snahou je iba krátke predstavenie hry s dôrazom na tie prvky, ktoré považujem za mimoriadne zaujímavé. V dnešnom prvom článku predstavím masívneho predstaviteľa RTS žánru Supreme Commander od spoločnosti Gas Powered Games.

Prejsť na článok