Momenty z hier hodné zapamätania

Aj keď v posledné dni a týždne bolo voľného času kvôli nahromadeným zadaniam pomenej, predsa len som sa v opakovane hranej kampani Crysis: Warhead dopracoval až k epickému finále. Pri počúvaní dobrého soundtracku a súboji s gigantickým mimozemským „pavúkom“ a horde jeho kolegov som sa zamyslel nad tým, ktoré ďalšie momenty z iných hier sa mi vryli do pamäti. Či už vďaka efektnému spracovaniu, smutnému vyvrcholeniu, alebo zaujímavej myšlienke, postupne som sa rozpamätal na niekoľko takých momentov. Tento blogpost bude práve o týchto momentoch. Ešte než začnem, musím uviesť dve podstatné informácie. Aj keď pôjde poväčšinou o hry staré niekoľko rokov, budem spomínať aj detaily týkajúce sa dejových zvratov a ďalších informácií súvisiacich s príbehom, preto kto spomínané hry ešte nehral a má to v úmysle, odporúčam dané odseky preskočiť. Zároveň chcem zdôrazniť, že sa v žiadnom prípade nepokúšam uviesť rebríček X najlepších momentov z histórie videohier. To v podstate ani nie je možné, keďže som neodohral ani zlomok titulov, ktoré počas éry počítačového a konzolového hrania vyšli. Tento príspevok je iba spomienkou na herné momenty, ktoré mi utkveli v pamäti.

Prejsť na článok

Tiež nemáte radi zvuk svojho hlasu?

Určite nebudem jediný, kto neprekypuje nadšením pri vypočutí nahrávky vlastného hlasu. Dnes som si kvôli bakalárskemu projektu, ktorému sa venujem, potreboval nahrať svoje „hovorené slovo“ a aj keď som už svoj hlas mal možnosť počuť už viackrát, i tentokrát som bol po vypočutí svojho „prejavu“ mierne prekvapený. Nejdem z toho robiť vedu, ale aj tak som sa zamyslel nad tým, prečo to tak je. Prečo ľudia registrujú svoj vlastný hlas inak, než ho počujú ostatní? A prečo vlastne zvuk svojho hlasu nemáme radi? Nebolo ťažké otvoriť Google a naťukať doňho zopár anglických slovíčok. Na zopár nasledujúcich riadkoch sa chcem podeliť o to, čo som sa dozvedel. V žiadnom prípade nejde o vedecký článok, či akúkoľvek jeho náhradu, ide skôr o laickú interpretáciu laických článkov určenú tiež pre laikov. 🙂

Prejsť na článok

Ohliadnutie za sezónou

Football Arena je jedným z množstva futbalových manažérov hrateľných priamo v prehliadači. Nepatrí práve k tým najkomplexnejším a fanúšikov „klasických“ manažérov ako Football Manager 20xx zrejme neosloví, no v jednoduchosti je niekedy krása a FA preto môže zaujať tým, že si vyžaduje len minimum investovaného času. Keďže sa FA radí medzi prehliadačové hry, tak samozrejme ponúka možnosť hrať proti živým hráčom. Devízou je tiež fakt, že hra pochádza od našich českých susedov, a teda je v nej veľká komunita českých i slovenských hráčov, ktoré vlastne spolu s Poliakmi patria medzi dominantné. Ak vezmem do úvahy fakt, že môj tím som si zaregistroval ešte v júli 2009, tak ide vlastne o moju najdlhšie nepretržite hranú hru v živote. Práve dnes sa na štadiónoch FA líg zatvorili brány poslednýkrát v tejto sezóne, a teda nastala chvíľa na bilancovanie nášho pôsobenia v 18. sezóne FA.

Prejsť na článok

Welcome to City 17

Vitajte. Pokiaľ ste sem z nejakého dôvodu zablúdili a netušíte, kde sa práve nachádzate, tak vedzte, že ste sa dostali na stránku venovanú mojej osobe. Pôvodne sa mala na tejto adrese zobraziť iba jednoduchá statická stránka s nejakými stručnými informáciami. Keďže sa mi však podarilo zaobstarať si takú peknú adresu a nainštalovať nejaký redakčný systém je dnes otázka pár kliknutí, prečo to nevyužiť aj inak. A tak vznikol tento (prázdny) blog.  Možno časom nájde aj nejaké zmysluplné využitie, aj keď ja veľa zmysluplných vecí produkovať nezvyknem. A prečo sa tu vlastne zjavil tento článok? Nuž jednoducho preto, lebo prázdna stránka nevyzerala práve najkrajšie. 🙂