Letný semester sa pre mňa pomaly chýli ku koncu, a tak som si po dlhej-predlhej dobe našiel konečne čas aj na môj blog. Aj keď články týkajúce sa hier, ktoré som tu uverejňoval, sa v poslednej dobe týkali prevažne indie „žánru“, dnes túto sériu preruším a podelím sa o pocity z veľmi zaujímavého počinu od Ubisoftu, na ktorý som sa tešil od jeho predstavenia na minuloročnej výstave E3, a ktorý som si v priebehu zimy konečne aj zahral. Ako som opäť prezradil v titulku, reč bude o hre postavenej na ubisofťáckom frameworku UbiArt, ktorá zaujímavým spôsobom dnešným generáciám predostiera osudy ľudí, ktorí sa storočie dozadu, podobne ako drvivá väčšina Európanov, nevyhli chápadlám 1. svetovej, alebo ak chcete, Veľkej vojny.

Uplynulý rok sme si pripomínali presne 100. výročie vypuknutia dovtedy najväčšej vojny nielen na európskom kontinente, ale i najväčšej sústavy konfiktov v globálnom meradle. Avšak napriek tomu, že 1. svetová vojna zmenila svet v mnohých ohľadoch pravdepodobne viac, než svetová vojna druhá, doposiaľ zostávala a i naďalej zostáva v tieni svojej mladšej „sestry“. To sa dá sledovať nielen na poli videohier, veľký nepomer medzi záujmom o tieto dva konflikty je prakticky v akomkoľvek meradle – v počte natočených filmov, vydanej literatúry, dostupných historických prameňov… Zrejme práve v súvislosti s ukončenou prvou storočnicou sa v poslednej dobe vynorilo niekoľko titulov zameraných priamo na 1. svetovú vojnu – z tých známejších napr. Verdun a Battle of Empires : 1914-1918. Najväčšie emócie však určite vyvolal počin Valiant Hearts: The Great War™ (vo francúzskej verzii Soldats Inconnus : Mémoires de la Grande Guerre™). Ale načo plytvať slovami opisujúcimi emócie, keď jeden obrázok toho povie násobne viac, prípadne v modernejšej verzii, jeden dobre pripravený trailer povie viac ako milión slov.

Áno, žiadne grafické orgie sa nekonajú, žiadne hektolitre krvi nepretekajú (aspoň nie tie explicitne znázornené) a žiadny od zbesilého tempa vyklikaný hardvér sa nevyhadzuje. A to je na tejto hre najkrajšie. Valiant Heart je komixovo ladená hra (zábery vo videu sú autentické) so značne zastúpenými edukatívnymi prvkami zaobalená do veľmi silného príbehu sledujúceho prepletené osudy niekoľkých ľudí z rôznych krajín sveta zapojených do 1. svetovej vojny, ktorí sa spolu stretnú na západnom fronte. Z tohto opisu je asi zrejmé, že Valiant Hearts nie je úplne štandardný titul a skôr než rýdzu hru je potrebné ho brať ako umelecké dielo kombinujúce herné prvky s učebnicou dejepisu. Tieto tri veci – „umelecké“ prvky, encyklopedické prvky a samotné herné prvky, si každá zaslúžia svoj samostatný opis.

Valiant Hearts ako hra

Začnem tým, čo tento titul určuje primárne, teda samotný fakt, že ide o počítačovú hru. Z tohto pohľadu ide v podstate o klasickú 2D adventúru, kde sledujúc svoju zverenú postavu zboku (à la plošinovky) väčšinu času riešime rôzne logické hádanky a jednoduché „manuálne“ úkony vyžadujúce si presnosť a rýchlu reakciu. Tie samotné o sebe zvyčajne nie sú nijakým spôsobom náročné, medzi klasické úlohy patrí napríklad nájsť vhodný kľúč pre daný typ skrutky (teda stačí hľadať rovnaký tvar – trojuholník, hviezdicu a pod.), trafiť sa pri hode malým predmetom (granátom, jablkom, čo príde) do určitého priestoru, či vyhnúť sa konštantne sa približujúcim prekážkam. Trochu viac sa človek zapotí, ak dôjde k vzájomnému zreťazeniu viacerých takýchto úloh, ktorých splnenie je na sebe rôznym spôsobom závislé. Aj v tomto prípade ide však skôr o trpezlivosť, kým človeku dôjde aká postupnosť krokov sa od neho očakáva, než nejaké zložité kalkulácie a milimetrová presnosť či milisekundový postreh. Z tohto pohľadu teda Valiant Hearts nie je nijako zložitou hrou, na nejaké mimoriadne zložité puzzle počas hry asi ani nedôjde. Niektorí ľudia dokonca v neskorších častiach (hra je rozdelená na 4 príbehové časti, ktoré sa ďalej delia na jednotlivé epizódy) považovali úlohy za príliš repetitívne, u mňa sa však taký pocit nedostavil.

Zaujímavé sú úseky, keď je nám zverené ovládanie dvoch postáv, medzi ktorými sa môžeme ľubovoľne prepínať. Väčšinou ide o plnenie úloh, kde sa postavy nachádzajú v určitej vzdialenosti od seba (napr. na rôznych podlažiach) a ich konanie si vyžaduje istú mieru kooperácie. Samostatnou kapitolou je potom doberman Walt, záchranársky psík, ktorý nás naopak sprevádza väčšinu herného času a je možné ho ovládať rovnako samostatne zadávaním rôznych jednoduchých príkazov. Inak okolo nás verne pobehuje, pripravený v náhodných intervaloch vyhrabať zo zeme rôzne zaujímavé alebo cenné predmety, či prijať poškrabkanie za uchom. Walt v sebe zosobňuje takzvané „Dogs of War“, vojnové psy, ktoré v časoch (nielen) 1. svetovej vojny zohrali nenápadnú, no veľmi dôležitú úlohu a pomohli zachrániť veľké množstvo ľudských životov, často výmenou za ten svoj vlastný.

Okrem ovládania samotných postáv sa na krátky čas dostaneme i k ovládaniu dopravných prostriedkov a vojenskej techniky. Konkrétne ide o slávny britský tank Mark I, ďalší podobný stroj, ktorý som však bližšie nevedel identifikovať (pripomínalo to však kombináciu tanku a stroja pre razenie tunelov), a dôjde i na naháňačku v taxíku, kde sa však ovládanie obmedzí len na uhýbanie približujúcim sa prekážkam. V každom prípade, ovládanie vozidiel nepatrí medzi nosné prvky hry, predstavuje však príjemné spestrenie po dlhých chvíľach strávených chodením a behom po vlastných.

Z jednoduchého konceptu hry vychádza i priamočiare ovládanie, na ktoré sa dá adaptovať ako myšou a klávesnicou, tak i gamepadom. Ja som hru prešiel práve pomocou gamepadu, teda ovládanie klávesnicou hodnotiť nemôžem, no s gamepadom je naozaj jednoduché a ľahko naučiteľné. Môj herný čas predstavoval 7 a pol hodiny, herná doba je však variabilná, a to značne. Valiant Hearts je možné prebehnúť v podstate aj za 1-2 hodinky, ak si však chceme užiť krásnu komixovú grafiku naservírovanú spomínaným UbiArtom, objaviť všetky skryté predmety a naštudovať si aj niečo z histórie, nie je problém dostať sa ani nad 10 hodín. Všetko je to na hráčovi a na zámere, s akým si hru nainštaloval.

Valiant Hearts ako encyklopédia 1. svetovej vojny

Ako som už uviedol, v hre je značnou mierou zastúpený i edukatívny prvok. Ubisoft pri vývoji hry úzko spolupracoval s tvorcami dokumentárnej minisérie Apocalypse: World War I, a plody tejto spolupráce je badať na každom kroku. V hre sú zakompomované originálne znenia listov, ktoré svojim blízkym písali vojaci bojujúci v zákopoch na západnom fronte, originálne fotografie použité v spomenutom dokumente, opisy najdôležitejších bitiek a udalostí a nedozierne množstvo historických súvislostí viažúcich sa k predmetom, na ktoré počas celej hry v jednotlivých lokáciách môžeme naraziť.

Celá hra je prešpikovaná opismi udalostí, miest a predmetov súvisiach s vojnou.

Čo je však na tomto encyklopedickom poňatí hry najkrajšie je, že množstvo historických udalostí je nám predostieraných súvisle s tým, ako sa sami zúčastňujeme na ich vpisovaní do dejín. Postupne sa tak zúčastníme množstva krvavých stretov, vrátane dvoch bitiek o Ypres i s peklom vyvolaným chemickou vojnou, dosiahnutia Paríža nemeckým vojskom, jatiek bitky o Verdun, bitky na rieke Somme, ale aj tých menej známych, napríklad druhej bitky na rieke Aisne, kde francúzska ofenzíva skončila absolútnou katastrofou a vyústila až do popráv búriacich sa vojakov. Aj keď sa hra vyhýba explicitnému znázorňovaniu krvi a iných naturalistických zobrazení následkov ťažkých bojov, hrozivú atmosféru masívnych bitiek aj tak verne znázorňuje – pohľad na hory mŕtvych tiel v epizóde bitky na Somme, jednotlivci bojujúci o život v nepriehľadných „dymových“ clonách na miestach, kde bol nasadený yperit a neustávajúce výbuchy a streľba osvetľujúce nočnú oblohu v bitkách o Verdun či na Aisne, sú samoopisné.

Žiadna next-gen grafika nie je potrebná. UbiArt dokáže znázorniť hrôzy vojny i bez nej.

War makes men mad (Valiant Hearts ako umelecké dielo)

Teraz sa dostanem k tomu, čím ma hra Valiant Hearts očarila najviac. Ako nenáročná adventúra je fajn, ale povedzme si otvorene, takýchto hier je nepreberné množstvo a veľa z nich je na tom z čisto herného hľadiska jednoducho lepšie. Čo poteší oveľa viac, je prítomná encyklopédia, ktorá podáva historické poznatky pomaly a nenásilnou formou. Na človeka so záujmom o dejiny sa nalepí veľa zaujímavých detailov, ktoré v „jednoduchých“ zdrojoch nie sú a v špecializovanejšej literatúre by ich dolovanie bolo značne namáhavejšie. Ako plnohnodnotná učebnica dejepisu 1. svetovej vojny by však, prirodzene, v konkurencii špecializovaných publikácií tiež neobstála. Ale ten cit, s ktorým bol zobraný motív jednotlivcov stratených vo víre udalostí ďaleko presahujúcich ich možnosti nejako tieto udalosti ovplyvniť, a prenesený na herné obrazovky, je jedným slovom brilantný. Vtiahne hráča do seba hneď v prvých momentoch a nepustí do záverečných tituliek. Presnejšie povedané – ani značnú dobu po nich.

Valiant Hearts je totiž históriou inšpirovaná viac, než sa na prvý pohľad zdá. Päť hlavných postáv, ktoré dostáva hráč do svojej moci – belgická ošetrovateľka Anna, francúzsky farmár Emile, americký vojak Freddie, nemecký vojak Karl a už spomínaný pes Walt, sú spolu s ďalšími vedľajšími postavami, napr. Emilovou dcérou a zároveň Karlovou ženou Marie či ich spoločným malým synom, inšpirované reálnymi osobami, ktoré si pred 100 rokmi museli vytrpieť hrôzy 1. svetovej vojny na vlastnej koži. Vývojari do hry pretavili naozaj silný príbeh, ktorý sa začína násilným odvedením Emila i Karla na front, paradoxne každého na jeho opačnú stranu, a jeho postupným plynutím sa jednotliví protagonisti z rôznych kútov sveta spriatelia a spoločnými silami budú pokúšať predrať sa týmto krušným obdobím.

Sila priateľstva je jednou z ústredných myšlienok, ktoré hra ukazuje.

Okrem aktuálneho diania, ktoré naprieč plynúcimi mesiacmi približuje na začiatku epizód samotný rozprávač, nás v deji posúvajú najmä denníky a listy, ktoré jednotlivé postavy píšu a predovšetkým ktoré vychádzajú z ich originálnych predlôh. „Vojna robí z mužov šialencov.“ Táto myšlienka, ktorú v priebehu hry utrúsi Emile, predstavuje okrem názvu krásnej skladby zo soundtracku hry i jednu z jej hlavných myšlienok. Okrem ideí priateľstva, sebaobetovania a nádeje ukazuje i temnú stránku tejto i jej podobných dôb, kedy ľudia prestávajú byť ľuďmi a začínajú konať veci, o ktorých možno sami netušili, že sú ich schopní.

Samotný súbor skladieb zo soundtracku, ktoré nás sprevádzajú hrou, je klenotom samým o sebe. Pomalé, smutné melódie v kombinácii s príbehom a najmä niektorými jeho časťami dávajú naozaj zabrať. Samotnú kvalitu hry z jej umeleckého hľadiska tak ale vystreľuju ešte omnoho vyššie.

Komu sú Udatné srdcia určené?

Valiant Hearts je počinom, ktorý niekomu nemusí sadnúť vôbec, iného však môže chytiť za srdce podobne, ako to vedia urobiť podobne ladené filmy či knihy. Hra určite nie je určená tým, ktorí od nej čakajú zbesilú akciu, streľbu, očarujúcu next-gen grafiku, málo čítania a veľa klikania. Pre tých ostatných môže predstavovať jednu z najlepších hier posledných rokov. Je však veľká škoda, že hra sa nedočkala väčšej publicity, čo je pri podobných tituloch bohužiaľ zvykom. Je viac možností ako sa k nej dostať, Steam ju ponúka za 15 eur s tým, že cena už počas vianočných výpredajov klesla na štvrtinu, čo sa s veľkou pravdepodobnosťou zopakuje aj počas blížiaceho sa summer sale-u. Ak máte radi podobne zamerané hry, tak Valiant Hearts: The Great War™ môžem odporučiť všetkými desiatimi. Pripravte sa však na to, že vaše srdce a možno i oči dostanú zabrať. Priznám sa, ide asi o prvú hru, pri ktorej som sa nejakej tej slze neubránil ani ja. Očividne som však nebol jediný. 🙂

Screenshoty, ktoré som v článku použil, som vytvoril sám počas hrania. Viac ich je možné nájsť v galérii na mojom Steam účte.