Súčasnému svetu trhu a marketingu vládnu masy. Najväčšie televízie vysielajú najpopulárnejšie filmy a seriály, najväčšie rádiá hrajú najpočúvanejších interpretov, najväčšie knižné vydavateľstvá vydávajú diela najpopulárnejších a najznámejších autorov. V slovenčine sa pre tento jav ustálilo pomenovanie z angličtiny, tzv. mainstream. Nemienim rozoberať pozitíva a negatíva tohto javu, no vytýčim dva fakty, ktoré s tým súvisia a ktoré súvisia aj s obsahom tohto článku – mainstream minimálne v posledných rokoch už naplno pohltil aj herný priemysel (1) a mainstream sťažuje, prípadne úplne znemožňuje prezentáciu menej známych, prípadne rôzne (názorovo, žánrovo, alebo inak) vyhranených diel, či ich autorov (2). Jednou z mnohých krás internetu je tá, že ľahšie než kedykoľvek predtým poskytol priestor i pre tieto minoritné skupiny prezentovať svoje produkty a diela a zároveň umožnil ich konzumentom dostať sa k nim.

Prečo to spomínam? Nuž, ako som už uviedol, s rastom herného biznisu a spoločností v ňom zainteresovaných začali rôzne neduhy mainstreamu pociťovať aj samotné produkty tohto biznisu – počítačové, konzolové a iné (digitálne) hry. Opäť, nejdem rozoberať čo konkrétne to znamená a aké to má na samotné hry dopad – to vie veľmi dobre zhodnotiť každý človek, ktorý sa v tomto svete minimálne posledné desaťročie aspoň občas pohyboval. Moju pozornosť by som rád zacielil na oné spomínané minoritné skupiny, kde sa udomácnil iný anglicizmus – indie. Aj keď indie hry nie sú jedinou podmnožinou skupiny hier odsunutých na okraj záujmu, v súčasnosti sa skloňujú zrejme najčastejšie. O čo ide? Táto skratka anglického independent video game predstavuje všetky nezávislé videohry, t.j. videohry vytvárané a publikované malými vývojarskými štúdiami, prípadne jednotlivcami, ktoré nie sú zaťažené zmluvami s ďalšími vydavateľmi a distribútormi. Aj keď sa prvopočiatky takýchto hier v podstate prelínajú s počiatkom videohier ako takých, postupne boli vytláčané na okraj trhu, a teda aj okraj záujmu hráčov. Práve až počas posledných rokov, a najmä vďaka podpore platforiem typu Steam (Steam Greenlight) dostali aj títo malí vývojári možnosť prezentovať svoje diela bok po boku vývojárskych gigantov. Ja sám som dlhý čas až na malé výnimky čaro týchto hier prehliadal, no s príchodom na vysokú školu a miestami drastickým poklesom času na hranie sa to definitívne zmenilo. V rámci seriálu prezentujúceho zaujímavé hry tak dnes predstavím prvú z radu indie hier – Thomas Was Alone.

Thomas Was (Not) Alone

Thomas Was Alone (ďalej len ako TWA) nie je vôbec nová hra – jej prvá verzia vo Flashi vyšla už koncom roka 2010 (a ako som spomínal už v predošlom odstavci, aj tu platí, že za hrou stojí jediný človek – Mike Bithell), v podobe „desktopovej“ verzie pre MS Windows však bola vydaná až o rok a pol neskôr. Práve rok 2012 možno pre TWA považovať za prelomový. Po vydaní na PC sa hra dočkala recenzií na množstve populárnych portálov a popularita hry začala raketovo stúpať. Ak sa teda niekto pohybuje v priestore indie hier už dlhšiu dobu, túto hru už určite pozná.

Príbeh veľa ľudí zaujímať nebude, no aspoň v skratke (áno, aj takéto nenápadné hry majú často svoj príbeh, občas dokonca veľmi podarený). Hra sa točí okolo „entít“ umelej inteligencie, ktoré sa dostanú do takého štádia, že si začnú uvedomovať svoju vlastnú existenciu. Jedna z týchto entít – Thomas, okolo ktorej sa točí aj názov hry, sa ako prvá dostane do moci samotného hráča. Thomas začne cestovať vo svojom virtuálnom počítačovom svete a hľadať spoločnosť. Postupne naráža na ďalšie podobné entity – Chrisa, Johna, Claire, či Lauru. Všetci sú v hre reprezentovaní vo forme jednofarebných štvoruholníkov. Každý štvoruholník má však svoje špecifické rozmery, farbu a to najpodstatnejšie – vlastnosti. Zatiaľ čo Thomas je len taký priemerný štvoruholník, vysoký John by sa kľudne mohol vybrať reprezentovať umelú inteligenciu v skoku do výšky, Claire vie zase ako jediná plávať. Laura nie je vôbec nadšená, že po nej všetci ostatní poskakujú, no len vďaka jej trampolínovým vlastnostiam sa občas dokážu dostať na inak nedostupné miesta. Postupným plynutím príbehu sa tieto entity rozhodnú, že chcú opustiť svoj uzavretý priestor a preniknúť do vonkajšieho sveta.

Samotný princíp hry sa príliš neodlišuje o iných plošinoviek podobného zamerania. Hráč sa prepínaním medzi jednotlivými štvoruholníkmi a rôznym kombinovaním ich špeciálnych schopností musí dostávať cez prekážky, ktoré mu stoja v ceste na aktuálnej „mape“ a dostať ich na špecifické miesto, spravidla na opačnom konci. Tým sa hra posunie do ďalšieho levelu Rozdelená je pritom na desať kapitol, každej pozostávajúcej z desiatky levelov. Jednotlivé puzzle nie sú príliš náročné a nenechajú hráča sedieť frustrovaného nad jedným levelom príliš dlho. Naopak, tvoria rozumný kompromis medzi rozbíjaním klávesnice a príliš intuitívnymi riešeniami, ktoré by postupom času začali nudiť. S príchodom nových levelov pribúdajúaj stále nové typy hádaniek, no vždy je dostatok času „naučiť“ sa riešiť ich, než prídu na rad ďalšie. Vďaka tomu nemá krivka učenia sa žiadne divoké skoky.

Príbehom je hráč sprevádzaný príjemným hlasom Dannyho Wallacea, ktorý okrem podávania príbehu cituje i jednotlivé štvoruholníky a približuje aj ich vlastné, jedinečné osobnosti. Práve charaktery jednotlivých polygónov a zaujímavé podanie príbehu posúva zážitok z hrania TWA poriadny kus napred, čím ho dostáva do zreteľne vyššej ligy v porovnaní s inými logickými plošinovkami. Pravdu povediac, príbeh je podaný natoľko dobre, že človek sa občas pristihne na tom, že k tým jednoduchým geometrickým útvarom pociťuje istú formu náklonnosti porovnateľnej s tou, ktorú zvyčajne pociťuje pri knižných, či filmových hrdinoch. Čo sa mi na TWA VEĽMI páči, je tiež veľmi pekný soundtrack. Ja hudbe síce veľmi nerozumiem, preto nemôžem hodnotiť žiadne technické detaily, no v jednotlivých skladbách je niečo, čo dokáže úžasne pohltiť atmosférou – a to je v hrách takéhoto typu naozaj nevídané.

Thomas Was Alone je možné nájsť napríklad aj na Steame, kde za bežných podmienok stojí 8 eur. Pri zľave 75 % je tak možné túto hru získať za 2 eurá pre Windows i pre OS X zároveň, čo je podľa môjho názoru naozaj veľmi dobrá cena. Mometálne je hra navyše dostupná aj v aktuálnom Humble Bundle, kde ak vás nezaujímajú ostatné hry, je už 1 dolár naozaj bezkonkurenčná cena. Hra je ale aj dostupná i pre Linux, či PlayStation 3, tohto roku vyšla i pre systém Android a PlayStation 4. Mne osobne trvalo prejdenie hry necelé 4 hodiny (schválne, aký by bol asi rozdiel medzi pomerom cena/doba hrania medzi TWA a poslednými dielmi Call of Duty? 🙂 ), a ako veľa iných hier podobného žánru, aj tu existuje vysoká miera znovuhrateľnosti. Ak by som to mal zhrnúť troma slovami – odporúčam všetkými desiatimi.