Indie hry: Thomas Was Alone

Súčasnému svetu trhu a marketingu vládnu masy. Najväčšie televízie vysielajú najpopulárnejšie filmy a seriály, najväčšie rádiá hrajú najpočúvanejších interpretov, najväčšie knižné vydavateľstvá vydávajú diela najpopulárnejších a najznámejších autorov. V slovenčine sa pre tento jav ustálilo pomenovanie z angličtiny, tzv. mainstream. Nemienim rozoberať pozitíva a negatíva tohto javu, no vytýčim dva fakty, ktoré s tým súvisia a ktoré súvisia aj s obsahom tohto článku – mainstream minimálne v posledných rokoch už naplno pohltil aj herný priemysel (1) a mainstream sťažuje, prípadne úplne znemožňuje prezentáciu menej známych, prípadne rôzne (názorovo, žánrovo, alebo inak) vyhranených diel, či ich autorov (2). Jednou z mnohých krás internetu je tá, že ľahšie než kedykoľvek predtým poskytol priestor i pre tieto minoritné skupiny prezentovať svoje produkty a diela a zároveň umožnil ich konzumentom dostať sa k nim.

Prejsť na článok

Čo prokrastinácia dala #2

Napokon po takmer troch týždňoch (keď ten čas tak letí…), ale predsa sa dnes opäť podelím o rôzne zaujímavé, vtipné a nevšedné veci, na ktoré som v uplynulých dňoch narazil, keď som úspešne prokrastinoval.

Prejsť na článok

Rome II alebo O 10 rokov neskôr

Budúci mesiac to bude presne 10 rokov, čo vývojári z The Creative Assembly vydali takpovediac svoj prelomový titul. Aj keď Rome: Total War bol už treťou hrou ich aktuálne už jednej z najpopulárnejších strategických sérií súčasnosti a i predošlé dva tituly boli prijaté kladne, až Rome bol tou hrou, ktorá ju dostala povedomia širokej hráčskej verejnosti. Séria Total War je špecifickou i pre mňa, a obzvlášť to platí práve pre hru, ktorá ju posunula do obdobia antickej Rímskej ríše. Okrem toho, že Rome: Total War bol mojou vstupnou bránou do tejto skvelej rodiny kombinovaných bitiek hraných v reálnom čase a ťahovej kampane, bola to zároveň hra, ktorá „stála“ pri mojich prvých krokoch smerom k tvorbe webových stránok a neskôr i samotnému programovaniu. Napokon, moja Total War fanstránka prežila v rôznych podobách niekoľko rokov a pridružené fórum dokonca ukončilo svoju púť len pred pár mesiacmi.

Prejsť na článok

Čo prokrastinácia dala #1

Termín prokrastinácie v dobe všadeprítomných počítačov, telefónov, smartfónov, tabletov a (najmä) internetu hádam nikomu netreba predstavovať. Normálni ľudia takto „trávia“ svoj čas najmä pred rôznymi skúškami, či testami. Potom existuje relatívne malá skupina ľudí ako ja, ktorí preprokrastinujú týždenne veľa hodín bez ohľadu na to, či sa takýmto spôsobom potrebujú vyrovnať s nechuťou drviť sa nejaké poučky, či riešiť rôzne matematické, fyzikálne, chemické a neviem aké ďalšie príklady. To má svoje výhody, aj nevýhody. Nevýhody dokáže vymenovať každý človek ohŕňajúci nos nad spomenutou minoritnou skupinou (a z vlastnej skúsenosti, takých je dosť 🙂 ), preto ich nebudem rozvádzať. Medzi výhody patrí skutočnosť, že človek takto často narazí na rôzne zaujímavé veci, na ktoré by inak nikdy nenarazil. To je aj môj prípad, a pretože občas ide o naozaj zaujímavé veci, povedal som si, prečo sa o ne nepodeliť aj s ďalšími ľuďmi. Rozhodol som sa preto, že raz za 1-2 týždne sem prihodím krátky článok, v ktorom spomeniem rôzne tie zaujímavé, vtipné, či iné veci hodné zverejnenia. Pôvodne som s týmto prvým článkom plánoval vyrukovať už v nedeľu, ale viete, prokrastinácia…

Prejsť na článok

Zaujímavé hry: Mirror’s Edge

Švédske štúdio DICE, v súčasnosti už patriace pod giganta Electronic Arts, sa do povedomia hráčov dostalo nepochybne najmä vďaka akčnej multiplayer sérii Battlefield. Tá sa hlavne v posledných rokoch predrala na tie najvyššie priečky v rámci žánru a je dosť možné, že je aj jeho absolútnym kráľom, minimálne čo do počtu hráčov a obratu. Len málo ľudí však tuší, že história tohto štúdia je pomerne dlhá a nebol to Battlefield, ktorý ju započal. Spomedzi rôznych pokusov typu Pinball, či Rally je tu však jeden titul, ktorý medzi nimi pre zainteresovaného človeka žiari, a o ktorom si dnes povieme trochu viac. Ako už samotný titulok hovorí, reč bude o Mirror’s Edge.

Prejsť na článok

Alternatíva k Opere? Vyskúšal som Maxthon

Už je to nejaký ten piatok čo po prekvapujúcej správe z Nórska mnohí používatelia Opery len veľmi ťažko zatvárali padnuté sánky. Mňa nevynímajúc. Spočiatku som veril tomu, že ide o nejaký žart, no ako túto správu postupne preberali ďalšie a ďalšie spravodajské portály, umrela aj moja posledná nádej, že ide iba o blbý vtip. Z prehliadača, ktoré si dlhé roky razil svoju vlastnú cestu a prišiel s nejednou inováciou, ktoré postupne prebrala aj omnoho populárnejšia konkurencia, sa odrazu stal akýsi nepodarený klon prehliadača od Googlu. V podstate všetky „featurky“, ktoré som mal na Opere rád, a kvôli ktorým som ju dlhé roky upredňostňoval pred ostatnými prehliadačmi, boli preč. „No dobre,“ povedal som si, „12-tku ma predsa nikto vymazať nenúti, tak to s ňou nejakú chvíľu vydržím aj bez aktualizovania a hádam v tej Next verzii v najbližších týždňoch, alebo aspoň mesiacoch, pribudne aj niečo previous.“ Nuž, dúfať som mohol. Faktom je, že aj takmer rok po uvedení Opery 15 sa veci nepohli k lepšiemu a z môjho obľúbeného prehliadača je stále, ako je občas na internete posmešne prezývana, akási podivná Chropera.

Prejsť na článok

Zaujímavé hry: Supreme Commander

Call of Duty, FIFA, GTA, Need for Speed, Assassin’s Creed a mnoho ďalších – to sú hry, respektíve herné série, ktoré zrejme netreba nikomu predstavovať. Stoja za nimi najväčšie vývojárské štúdiá na svete, za ich rozpočty by sa nemusel hanbiť nejeden hollywoodsky veľkofilm a veľkosti fanúšikovských základní možno rátať na milióny hráčov. Rovnako ako vo filme či hudbe však aj v tomto odvetví platí, že komerčne najúspešnejšie hry nemusia byť nutne aj tie najlepšie. V tomto príspevku nechcem a nebudem hodnotiť vyššie spomenuté hry – na to si môže urobiť každý svoj vlastný názor tým, že si ich jednoducho zahrá. Môj zámer je trochu iný. V rámci akéhosi nepravidelného „miniseriálu“ chcem predstaviť zopár zaujímavých hier, ktoré z rôznych dôvodov (slabý marketing, netradičný žáner, atď.) v hernom svete neprerazili natoľko, aby sa vryli do podvedomia verejnosti, no ich samotný koncept bol (je) z určitého hľadiska revolučný, alebo aspoň natoľko zaujímavý, že za priaznivejších okolností by mohol hre priniesť zaslúženú publicitu. Nutné je tiež dodať, že nepôjde o súbor recenzií. Na to sú tu opäť iné, špecializované servery, ktoré prinášajú dostatočne kvalitné ohodnotenia. Mojou snahou je iba krátke predstavenie hry s dôrazom na tie prvky, ktoré považujem za mimoriadne zaujímavé. V dnešnom prvom článku predstavím masívneho predstaviteľa RTS žánru Supreme Commander od spoločnosti Gas Powered Games.

Prejsť na článok

Šťastný Nový rok 2014

Aj keď trochu s krížikom po funuse, prajem všetkým náhodným i nenáhodným návštevníkom tejto stránky všetko dobré do Nového roka 2014. Nech tí, pre ktorých 13-tka nebola práve najšťastnejšia, zažijú 14-tku ako tú šťastnejšiu, a pre tých, ktorým bude starý rok chýbať, nech je ten nadchádzajúci ešte lepší ako predošlý. 🙂