Indie hry: Brothers – A Tale of Two Sons

Je to už nejaký čas, čo som sem písal o indie hrách. Pretože som si tento „žáner“ v posledných rokoch dosť obľúbil, bolo by vhodné to napraviť. Práve hra uvedená v dnešnom titulku na to predstavuje viac než vhodnú príležitosť. Brothers – A Tale of Two Sons som si zaobstaral počas posledného vianočného Steam Holiday Sale-u, no až tento mesiac som sa k nemu konečne dopracoval. A stálo to za to.

Brothers - A Tale of Two SonsBrothers by sa dal v skratke charakterizovať ako rozprávka prevedená do hrateľnej podoby. Tomuto prirovnaniu by sa možno dalo vytknúť niekoľko vecí, predovšetkým relatívne ponurý príbeh, ktorý je pravidelne pripomínaný počas celej doby hrania a ktorý s všeobecným vnímaním slova „rozprávka“ príliš nekorešponduje; žiadne výstižnejšie slovo ako rozprávka ma však pri tejto hre nenapadá. Hra je príbehom dvoch bratov, ktorí najprv nešťastne prišli o svoju mamu a teraz im hrozí, že stratia aj otca. Dvojica bratov – synov sa tak vyberá na dobrodružstvo naprieč fantastickým rozprávkovým svetom s konečným cieľom zabrániť strate ďalšej najbližšej osoby.

Iba s gamepadom?

Než však prejdem ďalej, musím sa pozastaviť pri samotnom ovládaní hry. Oficiálnym ovládacím prvkom hry je totiž gamepad. Aj keď nejde o nejakú zriedkavú perifériu herného počítača, nie všetci gamepadom disponujú, prípadne nie všetci ho pri hraní uprednostňujú pred klasikou myš + klávesnica. Prvú skupinu môžem upokojiť, pretože i keď som to osobne neskúšal, Brothers je podľa mojich informácií možné hrať i za pomoci klávesnice. Na druhú skupinu i všetkých ostatných hráčov však môžem apelovať – ak máte gamepad, určite túto hru nechcete hrať pomocou klávesnice.

Ako som už spomenul, švédski vývojári totiž na viacerých miestach pripomínajú, že hru je vhodné hrať s gamepadom, čomu je prispôsobené i samotné ovládanie. To je naozaj neobvyklé a inovatívne a predstavuje pre hráča jednu zo základných výziev. Každý z dvojice bratov je ovládaný jednou z páčok gamepadu, ktoré spolu s ďalšou dvojicou tlačidiel pre interakciu s okolím a rotáciu kamery zároveň predstavujú jediné ovládacie prvky v hre. Môže to znieť jednoducho, no skutočnou výzvou je ovládať dve postavy súčasne, čo si niektoré momenty v hre vyslovene vyžadujú. A aj keď som počul, že ženy s takouto formou multitaskingu nemajú problém, pre mňa to bohužiaľ neplatí a miestami som mal skutočne pocit, že cítim konflikt medzi dvoma hemisférami môjho mozgu, kedy sa každá snaží prebrať kontrolu i nad druhým s dvojice bratov. 🙂

Brothers - A Tale of Two Sons ovládanie

Tieto štyri tlačidlá a dva joysticky sú naozaj všetko, čo je pre ovládanie hry potrebné.

Ovládanie dvoch postáv naraz je teda naozaj zaujímavé a vyzdvihol by som ho ako jednu z popredných vlastností hry. Pretože ovládanie vôbec neráta s myšou, nie je ťažké si naň zvyknúť ani pre konzervatívneho „pécéčkára“. Ja sám som za posledných 5 rokov hral možno 5 hier, ktoré som neovládal pomocou klávesnice a myši, no napriek tomu som si na ovládanie Brothers zvykol prakticky okamžite. Podstatné však je, že simultánne ovládanie nie je iba pre efekt – hra postupom času prichádza stále s novými a nevšednými situáciami, kde spoluprácu dvoch bratov a teda i spôsob ovládania originálnym spôsobom využíva. Vlastne by sa dalo povedať, že Brothers je kooperatívna hra pre jedného hráča.

Množstvo jedinečností

Ovládanie ale nie je jediný originálny prvok v hre, naopak, tá nimi doslova srší. Jedným z nich je jazyk. Postavy v hre medzi sebou nekomunikujú angličtinou, ani žiadnym iným známym či neznámym ľudským jazykom. Naopak, komunikujú vymysleným jazykom, lepšie povedané zvukmi a gestami. Úžasné na tom je, že tieto vyjadrovacie prostriedky sú úplne dostačujúce na to, aby bolo vždy jasné čo sa momentálne deje a zároveň tomu rozumie každý, bez ohľadu na to, či je jeho rodným jazykom slovenčina, angličtina, alebo baskičtina.

Vyzdvihnúť by som chcel tiež to, o čo som sa obtrel už v úvode, a to prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva. To je podobne ako vyššie spomínaný jazyk fiktívne a vývojári tak pri tvorbe herného sveta nemuseli držať svoju fantáziu na uzde. Od rozprávkovej malebnej dedinky s bezstarostnými dedičanmi a pobehujúcimi psami, cez podzemný skalný komplex či hlboký tmavý les až po obrovskú stredovekú stavbu na útese týčiacom sa vysoko nad okolitým svetom, každé jedno miesto, ktoré v hre navštívime, je nielen niečím jedinečné, ale i spracované do posledných detailov. Všetky tieto prostredia sa navyše striedajú postupne a pozvoľna ako postupujeme príbehom.

Aj keď sa väčšinu času túlame svetom po vlastných, miestami hra ponúkne spestrenie i v tomto smere. Dvojica bratov sa napríklad zvezie na rogale, či zdolá zopár kopcov na akýchsi huňatých kamzíkoch. Mimo toho nám pomocnú ruku občas podajú aj ďalšie postavy, na ktoré počas hrania narazíme. Všetky zaujímavé zmeny v hre vždy trvajú len tak dlho, aby nestihlo opadnúť to prvotné nadšenie, na nudu z opakovania tých istých činností či scenérií rozhodne nezostáva čas, ba práve naopak, občas som ľutoval, že niektoré pasáže netrvali aj dlhšie. Hra je sama osebe relatívne krátka, prejsť sa dá aj za približne dve hodiny. Ja som ju prešiel nadvakrát, dokopy za približne 3 hodiny. Za nevýhodu to ale rozhodne nepovažujem. Brothers podľa mňa totiž netreba vnímať ako klasickú hru, skôr ako film, v ktorom preberáme moc nad niektorými jeho časťami. Preto aj keď som dlhšie premýšľal, čo by sa tejto hre dalo vytknúť, ani jej krátka „minutáž“ pri hľadaní kritiky neuspeje.

Oplatí sa?

Vzhľadom na to, že na týchto miestach spomínam iba hry, ktoré ma nejakým spôsobom zaujali, odpoveď na túto otázku je zrejme jasná. 🙂 Brothers – A Tale of Two Sons je vskutku veľmi zaujímavá hra, na ktorej sa ťažko hľadá nejaká nedokonalosť. V posledných rokoch som si zahral viacero indie hier, no pravdepodobne ani jedna ma neočarila viac ako práve táto (hádam iba Valiant Hearts by si ukradol prvenstvo, ak by nebol od Ubisoftu, kvôli čomu však tento titul za indie považovať nemôžem). A že nejde iba o môj výmysel jasne dokazujú aj štatistiky na Steame, kde z takmer 21 tisíc hráčov až 95 % z nich Brothers odporučilo aj ostatným. Komu príde cena vysoká, na Steame som hru videl už mnohokrát v 90-percentnej zľave a pri sume 1,5 eura už podľa mňa padajú akékoľvek výhovorky, prečo ju nevyskúšať. Chápem, že nie každému takýto štýl hry musí vyhovovať, napriek tomu si myslím, že to skojí za skúsenie. A tým ostatným nemôžem Brothers nič iné, než odporučiť.

Richard Filipčík

Absolvent informatiky na FIIT STU, (už len občasný) hráč počítačových hier, fanúšik histórie. Na tomto blogu je možné nájsť blbosti každého druhu, občas sa však možno zadarí aj niečo užitočné. Viac informácií možno nájsť na stránke O mne.