Alternatíva k Opere? Vyskúšal som Maxthon

Už je to nejaký ten piatok čo po prekvapujúcej správe z Nórska mnohí používatelia Opery len veľmi ťažko zatvárali padnuté sánky. Mňa nevynímajúc. Spočiatku som veril tomu, že ide o nejaký žart, no ako túto správu postupne preberali ďalšie a ďalšie spravodajské portály, umrela aj moja posledná nádej, že ide iba o blbý vtip. Z prehliadača, ktoré si dlhé roky razil svoju vlastnú cestu a prišiel s nejednou inováciou, ktoré postupne prebrala aj omnoho populárnejšia konkurencia, sa odrazu stal akýsi nepodarený klon prehliadača od Googlu. V podstate všetky „featurky“, ktoré som mal na Opere rád, a kvôli ktorým som ju dlhé roky upredňostňoval pred ostatnými prehliadačmi, boli preč. „No dobre,“ povedal som si, „12-tku ma predsa nikto vymazať nenúti, tak to s ňou nejakú chvíľu vydržím aj bez aktualizovania a hádam v tej Next verzii v najbližších týždňoch, alebo aspoň mesiacoch, pribudne aj niečo previous.“ Nuž, dúfať som mohol. Faktom je, že aj takmer rok po uvedení Opery 15 sa veci nepohli k lepšiemu a z môjho obľúbeného prehliadača je stále, ako je občas na internete posmešne prezývana, akási podivná Chropera.

To by som ešte vedel rozdýchať. Horšie je však to, že Presto, teda vykresľovacie jadro pôvodnej Opery, začína mať problém s čoraz väčším počtom webstránok (alebo tie webstránky majú problém s Prestom? 😮 ), ktoré sa jednoducho nezobrazujú tak, ako by sa mali. To vedie občas až k nemožnosti vykonať požadované akcie, čo je už naozaj nepríjemný problém. Čoraz viac ma teda začala trápiť otázka – čo ďalej? Nič proti „Firefoxákom“, ale s ich prehliadačom som sa nikdy nestotožnil. Aj keď som Googlu dlho fandil, jeho kroky a aféry z posledných mesiacov, resp. rokov, ma vedú skôr k zbavovaniu sa závislosti od produktov tejto firmy, čiže Chrome taktiež nepripadá do úvahy. Internet Explorer je… Internet Explorer. Aj keď musím uznať Microsoftu, že IE urobil v posledných verziách naozaj veľký pokrok, nočnej mory menom IE6 som sa nezbavil dodnes. Nehovoriac o tom, že ani jeden z vyššie menovaných prehliadačov neponúka  v základe (a zopár vecí ani pomocou pluginov) to, čo ponúka(la) Opera. Zameral som sa teda na v našich končinách menej známe prehliadače. O Maxthon som pri potulkách internetom zavadil pomerne bežne, zaujal ma tiež počin menom Avant Browser. Najprv som sa rozhodol dať šancu prvému menovanému.

Neznámy Číňan

Maxthon skutočne nepatrí medzi známe a zabehané značky. Sčasti za to môže jeho trochu exotický pôvod (áno, Maxthon je čínsky prehliadač), sčasti situácia na „trhu“, kde existuje v podstate oligopol štyroch-piatich prehliadačov, ktoré za sebou s veľkým odstupom nechávajú ostatnú konkurenciu. Maxthon je teda známy skôr v krajine v ktorej vznikol, treba však povedať, že aj tam s obrovským odstupom za Internet Explorerom (kde má len spomínaná šiesta verzia podľa Microsoftu ešte stále závratný 22-percentný podiel). Celkovo sa však tieto štatistiky dosť rôznia a je preto ťažké povedať, na akom mieste by sa v tabuľke najpoužívanejších prehliadačov Maxthon umiestnil. Napriek tomu, že je známy predovšetkým v Číne, však nemá s internacionalizáciou problém, dostupný je vo vyše päťdesiatich jazykoch, vrátane slovenčiny, čo je jeden zo základných predpokladov preraziť aj za hranicami.

Na prvý pohľad

Ešte stále v Opere som teda navštívil oficiálnu stránku spomínaného prehliadača, odkiaľ som si stiahol necelú 2MB „inštalačku“ pre Windows. V skutočnosti je tá veľkosť samozrejme väčšia, inštalačný súbor si však všetko potrebné stiahne z internetu (je však možné si stiahnuť aj inštalačný súbor so všetkým potrebným, ktorý má necelých 34MB). Po spustení ma privítala veľmi jednoduchá a prehľadná obrazovka, kde som sa po akceptovaní zmluvy EULA a nastavení cieľového adresára dostal k samotnej inštalácii Maxthon Cloud Browser-a, čo je jeho oficiálny názov od uvedenia verzie 4.

Maxthon - inštalačná obrazovka

Inštalačná obrazovka pôsobí čistým dojmom. Po rozkliknutí rozšírených možností umožní pridať odkazy, nastaviť Maxthon ako predvolený prehliadač, či zapojiť sa do programu UEIP.

Dôvod, prečo spomínam inštaláciu je ten, že čistý a jednoduchý dizajn inštalačného okna bol predzvesťou toho, čo uvidím po spustení samotného prehliadača. Ten na prvý pohľad pôsobil tiež veľmi prehľadne a subjektívne na mňa urobil dobrý dojem. Na rozdiel od prehliadača od Googlu, či novej Opery, je však tento „lightweight“ vzhľad iba optickou záležitosťou. Ako som začal skúmať jednotlivé možnosti a nastavenia, zistil som, že Maxthon vo svojom ponúka vcelku slušné možnosti prispôsobiteľnosti.

Maxthon vo svojom primárnom nastavení pre vykresľovanie používa WebKit, teda jadro, ktoré ešte donedávna používal aj Chrome. Čo sa týka dizajnu prehliadača, tam by sa však nejaká podobnosť s tým od Googlu hľadala márne. Ak mi už dizajn Maxthonu niečo pripomenul, tak to bol skôr vzhľad novších verzií Internet Exploreru. To asi nebude náhoda, keďže Maxthon pôvodne existoval ako nadstavba tohto prehliadača a aj do dnešnej doby používa Trident (vykresľovacie jadro IE) ako zálohu v prípade, že stránku nedokáže WebKit vykresliť správne. Túto zaujímavú vlastnosť prezentuje Maxthon ako možnosť prepínania medzi dvoma módmi Ultra (WebKit) – Retro (Trident). Retro mód by si mal údajne lepšie poradiť najmä so stránkami odkazujúcimi sa na staršie webové štandardy, mne sa osvedčil najmä pri občasných neprijemných pádoch (rozoberiem neskôr). Prvý pohľad na čerstvo nainštalovaný prehliadač na mňa teda zapôsobil pozitívne. Nasledoval pohľad „pod kapotu“.

Na druhý pohľad

V prvom rade som sa začal zaujímať o to, čo z možností Opery mi ponúkne Maxthon. Už po prvom spustení prehliadača ma privítalo niečo dobre známe – sidebar, teda bočný panel, cez ktorý sa v Opere dalo dostať k mnohým často používaným funkciám. Sidebar v Maxthone nie je klon toho v Opere, no ponúka prístup hneď k dvom aplikáciám, ktorých prítomnosť ma mimoriadne potešila. Tou prvou je RSS čítačka, ktorá je súčasťou Maxthonu rovnako, ako bola súčasťou Opery. Tá síce momentálne hlása, že je v betaverzii, pri jej skúšaní som však nenarazil na žiadny problém, opäť jednoduchý vzhľad hodnotím kladne. Druhé tlačidlo, ktoré nesie názov SkyNote, ma tiež úprimne potešilo. Ide samozrejme o poznámkový blok, ktorý okrem toho, že je plne synchronizovaný, ešte ponúka zopár funkcií navyše. Jednotlivým poznámkam možno priradiť názov, triediť ich do kategórií, exportovať/importovať i nastaviť základné formátovanie.

Keď som už spomenul synchronizáciu, ďalšou zastávkou bude ona. Synchronizácia je už dlhý čas veľmi silnou zbraňou tohto prehliadača. Príspevok v českej verzii Wikipédii dokonca tvrdí, že ide o prvý prehliadač, ktorý podporoval synchronizáciu záložiek, túto informáciu som si však neoveroval. Nie je ale náhodou, že sa Maxthon hrdí prívlastkom Cloud Browser. Vlastné riešenie, ktoré nesie názov Maxthon Passport, umožňuje synchronizáciu prakticky všetkého, na čo si človek spomenie. Záložky, nastavenia, heslá, „speed dial“, poznámky a mnoho ďalšieho sa synchronizuje medzi všetkými zariadeniami spojenými s vaším účtom. Nezáleží pritom, či ide o Windows, Mac, Android, alebo iOS verziu prehliadača, dáta z Passportu sú dostupné všade. Zaujímavou možnosťou je tiež nahrať sťahované súbory do vlastného cloud úložiska, odkiaľ ich možno jednoducho stiahnuť aj z ostatných zariadení. Limit pre veľkosť či počet súborov sa mi nepodarilo nájsť. Ako v komentároch upozornil Jan Tomášek, veľkosť cloudu je údajne neobmedzená.

Hneď ako som sa potešil sidebarom som si však všimol,  že skrývať a zase ho zobrazovať stlačením F4, ako som na to zvyknutý z Opery, to nejde, a tak moja ďalšia cesta smerovala priamo do nastavení. Hlavné menu dostupné stlačením ikonky pod pravým horným rohom (alternatívne Alt+F) ponúka zopár základných odkazov a nastavení, ďalším kliknutím sa dostávame na samostatnú stránku, ktorá už tých nastavení ponúka podstatne viac. V opäť prehľadnom menu sa rýchlo dostávam ku kategórii „Shortcut Keys“ a po pár sekundách už stláčanám F4-ky skrývam a znova odhaľujem spomínaný sidebar. Skratiek, ktorých je možné nastaviť, je skutočne mnoho, po viacerých radostných momentoch však predsa len prichádza prvé povzdychnutie. Kto je z Opery zvyknutý na vyhľadávanie pomocou bodky, reps. čiarky, ten bude v Maxthone mierne sklamaný, pretože nič také sa mi tu nastaviť nepdarilo. Ďalším, ešte väčším mínusom však pre mňa je nemožnosť prideliť skratku pre vyhľadanie ďalšej a predchádzajúcej zhody (v Opere, ale i mnoho iných programoch F3, resp. Shift+F3). Zatiaľ čo nahradiť stlačenie bodky stlačením Ctrl+F je otázkou zvyku, zakaždým siahať pri prechádzaní nájdených výsledkov po myši je dosť nepraktické a časom aj otravné.

V nastaveniach sa pristavujem pri ďalšej položke – gestách myšou, resp. mouse gestures. Tu žiadne sklamanie neprišlo, aj tá jedna či dve akcie, ktorým tu boli pridelené iné gestá než v Opere, som veľmi rýchlo zmenil k svojej spokojnosti. Posledné dve položky, ktoré ma v nastaveniach ešte zaujímajú, sú vyhľadávače a zapamätané heslá. Vyhľadávače fungujú rovnako ako v Opere, a metódou Ctrl+C, Ctrl+V ich všetky rýchlo „presúvam“ do nového prehliadača. Jediným rozdielom je to, že v Maxthone je zástupný znak pre vyhľadávaný výraz %us namiesto %s používaného v Opere, čo treba v URL adresách zmeniť. Ukladanie hesiel funguje tak, ako by človek čakal, na jeden problém však narážam aj tu. Zatiaľ čo v Opere nebol problém s viacerými dvojicami meno/email + heslo pre jednu stránku a bolo možné rýchlo si zvoliť zo zoznamu uložených párov, v Maxthone to také jednoduché nie je, v Maxthone sa je k ponuke možné dostať dvojklikom na formulárové pole (opäť vďaka Jan Tomášek 😉 ).

Nastaviť sa toho dá v Maxthone veľa, pritom všetky možnosti sú prehľadne rozvrhnuté.

Nastaviť sa toho dá v Maxthone veľa, pritom všetky možnosti sú prehľadne rozvrhnuté a nie je problém sa v nich orientovať.

Ešte som si všimol

Maxthon má ešte zopár featuriek, ktoré sú občas celkom užitočné. Celkom sa mi pozdáva napríklad Reader Mode, ktorý je automaticky dostupný na akejkoľvek stránke s väčším množstvom textu. V tomto móde sa Maxthon (v 99% úspešne) pokúsi z HTML kódu vyrezať ten úsek, v ktorom sa nachádza článok, a naformátovať ho do čitateľnejšej podoby, bez všetkého ďalšieho rušivého obsahu. Osvedčilo sa mi to najmä pri čítaní článkov na rôznych spravodajských serveroch. Keď som už pri čítaní – v nočných hodinách môže prísť vhod Night Mode prevádzajúci akúkoľvek stránku do tmavej témy so svetlým textom (farby sa však dajú prispôsobiť), ktorá pri tme pomáha šetriť zrak. Je to veľmi triviálna záležitosť, ktorú v akomkoľvek prehliadači iste dokáže dodať jednoduchý plugin, no napriek tomu jej zabudovanie priamo v prehliadači poteší. Opäť ako v predošlom prípade však platí, že tento mód je vhodný hlavne pre stránky, kde hraje ústrednú úlohu text. Stránky, kde je dôležitý ich samotný dizajn, nevyzerajú po aplikovaní nočného módu príliš esteticky. Veľmi sa mi páči aj zabudovaná aplikácia Snap, ktorá umožňuje šikovne uložiť výrez, prípadne celú viditeľnú oblasť aktuálnej stránky ako obrázok. Už žiadne Print Screen a následné upravovanie v grafickom editore. 😉

Naopak, z Opery mi v Maxthone chýba napríklad zlučovanie tabov do skupín. V Opere som si takto zvykol vytvárať skupiny príbuzných stránok/článkov, ktoré som si „odložil“ na neskoršie čítanie a v prípade potreby sa k ním vedel rýchlo dostať. Rovnako sa nekoná ani jednoduché presúvanie panelov – napríklad v Opere som mal panel s tabmi na pravom okraji monitora, čo mi na širokouhlom monitore prišlo praktickejšie. Ani túto možnosť mi Maxthon neponúkol, aj keď údajne by sa to malo dať dosiahnuť prostredníctvom špecializovaných skinov. Čo sa týka skinov/tém, na tie má tento prehliadač vytvorenú vlastnú databázu, kde môže prispieť s vlastným dielom ktokoľvek, kto má o to záujem. Rovnako je dostupná aj stránka s rozšíreniami. Tu je najväčším problémom zrejme to, že veľmi veľa rozšírení je k dispozícii iba v čínskom jazyku; alternatívu k bežne používaným pluginom v iných prehliadačoch je však zvyčajne možné nájsť aj v angličtine. V tomto ohľade ale Maxthon logicky nemôže takému Chrome Web Store konkurovať. Pre vývojárov Maxthon ponúka balík Developer Tools, čo je obdoba Dragonfly od Opery, či DevTools od Chrome.

Čo sa týka rýchlosti samotného prehliadača, môj čisto subjektívny dojem je neutrálny. Vykresľovanie stránok je zrejme o trochu rýchlejšie, než tomu bolo u Opery, ale pri väčšom množstve otvorených tabov (20+) mám naopak pocit, že je Maxthon o čosi za Operou. Benchmarky by toho zrejme povedali viac, no ak mám byť úprimný, tie milisekundové rozdiely, ktoré pri prehliadačoch v dnešnej dobe existujú, už nepovažujem pri rozhodovaní sa za príliš smerodajné. Čo však musím Maxthonu vytknúť, je pomerne časté padanie pri niektorých vybraných webových stránkach. Skutočnú podstatu pádov som zatiaľ neodhalil, no tieň podozrenia padá najmä na veľké flashové prvky, často zobrazované ako reklama v pozadí. V takých prípadoch však prehliadač nepadne úplne, ale „iba“ refreshne všetky otvorené taby, čo je dosť nepríjemné najmä pri väčšom množstve otvorených tabov. Problém s takýmito stránkami rieši zapnutie vyššie spomínaného Retro módu. Spolu s trochu neohrabaným vyhľadávaním je pre mňa tento problém na Maxthone najväčším tŕňom v oku.

Maxthon ako alternatíva k Opere?

V čase, keď dopisujem tento príspevok, používam Maxthon približne 2,5 týždňa. Za ten čas som si naňho už celkom zvykol. Potešili ma hneď viaceré vymoženosti, ktoré tento čínsky browser ponúka (z toho niektoré, ktoré som mal veľmi rád na Opere), vadí mi predovšetkým spomínané nepraktické vyhľadávanie v zobrazenej stránke a relatívne časté padanie na vybraných weboch (z tých najčastejšie navštevovaných sa mi to deje asi iba na stránkach denníka SME). Ak si však zhrniem všetky klady a zápory, Maxthon považujem za rozumnú náhradu k Opere, ak nie úplnú, tak dočasnú určite. Nad Operou palicu určite nelámem, používal som ju približne 10 rokov a až sa vývojári spamätajú a začnú riešiť problémy, ktoré trápia priaznivcov pôvodnej Opery, veľmi rád prejdem naspäť. Dovtedy však zostávam pri Maxthone, ktorý ma napriek niektorým muchám presvedčil, a to najmä tým, že sa podobne ako kedysi Opera snaží ísť svojou vlastnou cestou.

Či sa časom opäť vrátim k Opere, je predovšetkým na vývojároch. Dovtedy považujem Maxthon za rozumnú alternatívu.

Či sa časom opäť vrátim k Opere, je predovšetkým na vývojároch. Dovtedy považujem Maxthon za rozumnú alternatívu.

Maxthon Cloud Browser určite nie je jediný alterantívny prehliadač na trhu. Zaujímavo pôsobí hore spomínaný Avant Browser, za zmienku stojí SeaMonkey od Mozilly, a určite sa nájde ešte niekoľko ďalších kandidátov. Cieľom tohto príspevku však nebolo hľadať najlepšiu alternatívu k Opere, ale pokúsiť sa nájsť odpoveď na túto otázku vo vzťahu Opera-Maxthon. „Testovacím exemplárom“ bol pre mňa Maxthon Cloud Browser vo verzii 4.2.1 na operačnom systéme Windows 8.1. Okrem (údajne veľmi dobrých) mobilných verzií ešte existuje aj Maxthon pre systém Mac, v štádiu príprav sa ale v reakcii na hlasy komunity nachádza už aj mutácia pre Linux, ktorá je postavená na projekte Chromium.

Zaujímavé odkazy

Richard Filipčík

Absolvent informatiky na FIIT STU, (už len občasný) hráč počítačových hier, fanúšik histórie. Na tomto blogu je možné nájsť blbosti každého druhu, občas sa však možno zadarí aj niečo užitočné. Viac informácií možno nájsť na stránke O mne.