Tiež nemáte radi zvuk svojho hlasu?

Určite nebudem jediný, kto neprekypuje nadšením pri vypočutí nahrávky vlastného hlasu. Dnes som si kvôli bakalárskemu projektu, ktorému sa venujem, potreboval nahrať svoje „hovorené slovo“ a aj keď som už svoj hlas mal možnosť počuť už viackrát, i tentokrát som bol po vypočutí svojho „prejavu“ mierne prekvapený. Nejdem z toho robiť vedu, ale aj tak som sa zamyslel nad tým, prečo to tak je. Prečo ľudia registrujú svoj vlastný hlas inak, než ho počujú ostatní? A prečo vlastne zvuk svojho hlasu nemáme radi? Nebolo ťažké otvoriť Google a naťukať doňho zopár anglických slovíčok. Na zopár nasledujúcich riadkoch sa chcem podeliť o to, čo som sa dozvedel. V žiadnom prípade nejde o vedecký článok, či akúkoľvek jeho náhradu, ide skôr o laickú interpretáciu laických článkov určenú tiež pre laikov. 🙂

Prečo sa počujeme inak, než nás počujú ostatní?

Možno to človeka nenapadne okamžite, ale podstata je skutočne jednoduchá. Naša telesná schránka je schopná prijímať zvuky dvoma spôsobmi – zvuk vedený vzduchom a zvuk vedený kosťou. Zvuk nie je nič iné ako mechanické vlnenie, ktoré vzniká kmitaním. Hlas, ktorý bežne počujeme, je teda zvuk ktorý vzniká v hlasivkách a po „vypustení von“ sa ďalej šíri vzduchom. Keď počúvame iného človeka, vlny sa od neho prešíria vzduchom až do nášho (vonkajšieho) ucha. Z neho ušným kanálom putujú po ušný bubienok, ktorý sa pri ich „náraze“ rozkmitá a následné vibrácie pokračujú do stredného ucha, čo je orgán, ktorý, zjednodušene povedané, prekladá vibrácie na signály vysielané nervovou sústavou do mozgu. Ten ich potom interpretuje ako zvuk, ktorý počujeme.

Prečo však vlastný hlas vnímame inak, než ten cudzí? Náš hlas totiž počujeme oboma spomenutými cestami naraz. Popri klasickej „vzdušnej ceste“, keď náš vlastný hlas putuje z našich úst do našich uší, ho počujeme aj cez vibrácie šíriace sa kosťami nachádzajúcimi sa v hlave a v krku. Tieto vibrácie, podobne ako som to spomenul vyššie, prechádzajú až do stredného ucha a následne rovnakou procedúrou do mozgu. Zvuk šíriaci sa vibráciami kostí má však tendenciu znieť hrubšie, pretože takto šírený zvuk dosahuje nižšiu frekvenciu. Pri vlastnom rozprávaní teda počúvame svoj hlas dvoma cestami naraz a v súčte nám dáva pocit mierne hlbšieho, „basovejšieho“ hlasu.

Prečo však vlastný hlas nemáme radi?

Zodpovedať túto otázku je relatívne jednoduché. Náš vlastný hlas vypočutý prostredníctvom „seba samého (seba samej)“ vnímame dennodenne. Možno s ním nie sme práve spokojní, je však takou bežnou súčasťou nášho života, že ho berieme ako samozrejmosť. Ak môžem použiť prirovnanie, môj vlastný monitor, do ktorého teraz hľadím, nemá v podstate jedinú chybičku, slúži mi už dlho a slúži dobre. Keď sa však prizriem lepšie, vidím, že je na ňom dosť veľa prachu a podľa všetkého som aj neďaleko neho nedávno jedol nejaké dužinaté ovocie. 🙂 Presne to isté platí i o hlase. Keď ho počúvame na nejakej nahrávke, tak sa viac než na obsah sústredime na samotný zvuk a všetky jeho detaily. A je už v povahe človeka hľadať nedokonalosti všade, možno aj tam, kde nie sú.

A možno to je všetko inak

Na záver spomeniem jeden zaujímavý výskum, na ktorý som počas hľadania narazil. Jeho autori, ktorí ho publikovali v článku I like my voice better: Self-enhancement bias in perceptions of voice attractiveness, nechali vzorku mužov a žien hodnotiť atraktivitu hlasov nahraných na množine nahrávok. Vedci však jednotlivým členom skupiny nepovedali, že medzi nahrávkami, ktoré si každý účastník vypočul, je i niekoľko nahrávok s jeho vlastným hlasom. Predpokladali pritom, že daný účastník svoj vlastný hlas v množstve iných nahrávok nespozná. Dosť prekvapivý bol výsledok výskumu, pretože podľa neho mali účastníci tendenciu hodnotiť nahrávky so svojím vlastným hlasom lepšie, než tie ostatné. Z takýchto výsledkov následne odvodili závery, že ľudia implicitne uprednostnili niečo im dôverne známe a prirodzené, napriek tomu, že netušili, že ide o ich vlastné hlasy.

 

Zdroje:

http://www.nbcnews.com/health/why-you-hate-sound-your-own-voice-1C9173488

http://www.perceptionweb.com/abstract.cgi?id=p7526

http://mentalfloss.com/article/12796/why-do-our-voices-sound-different-us-other-people

Richard Filipčík

Absolvent informatiky na FIIT STU, (už len občasný) hráč počítačových hier, fanúšik histórie. Na tomto blogu je možné nájsť blbosti každého druhu, občas sa však možno zadarí aj niečo užitočné. Viac informácií možno nájsť na stránke O mne.