Sú to už viac ako štyri roky od momentu, keď som sa definitívne zmieril s faktom, že staručká Opera 12 melie z posledného a chtiac-nechtiac je potrebné začať sa obzerať po alternatíve. Po rôznych experimentoch, z ktorých jeden som opísal aj na tomto blogu, som nakoniec zakotvil u kedysi mnou neobľúbeného konkurenta Opery od Mozilly. Život vo virtuálnom svete ale nie je o nič menej cynický ako ten vo svete skutočnom, a tak keď som si už na Firefox a viacero jeho skvelých doplnkov konečne zvykol, prišla verzia 57 a spolu s ňou sa ďalší „môj“ prehliadač pobral loviť do vôd Chrome-u. Prišiel tak opäť čas na zmenu.

V čase skonania pôvodnej Opery som zaregistroval dva projekty, ktoré si za cieľ postavili udržať pri živote aspoň ducha kedysi populárneho prehliadača. Prvým z nich bol Otter Browser, ktorý sa vydal cestou vytvorenia nového open source prehliadača podľa predlohy starej Opery, druhým bol vivaldi.net, ktorého prvotným cieľom bolo poskytnúť priestor pre zrušenú komunitu My Opera. Aj keď Otter Browser vyzerá byť ešte stále relatívne pri živote, výrazný posun nastal práve v prípade vivaldi.net, kde sa nielen podarilo aspoň čiastočne zachrániť pôvodnú komunitu, ale i vydať a pravidelne zdokonaľovať nový prehliadač Vivaldi, ktorý v mnohom pôvodnú Operu pripomína. Vivaldi sa nedávno dočkal verzie 2.0 a koncom minulého roka už uplynul jeden celý rok odvtedy, čo som tento prehliadač začal používať ako svoj primárny i ja. A preto si myslím, že nastal čas podeliť sa o moje dojmy a skúsenosti.

Nastavenia

Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, a tak rovno začnem tým, čím ma Vivaldi očaril najviac a hneď v prvých minútach jeho testovania. Tým boli nastavenia. Veľa nastavení. Toľko nastavení, koľko, trúfam si povedať, nemá v základe žiadny ďalší relevantný prehliadač a koľkými si môže Vivaldi konkurovať iba so svojím duchovným predchodcom. Za ten rok týchto nastavení iba pribudlo a dnes je možné hneď po nainštalovaní prehliadača, bez akýchkoľvek ďalších doplnkov, nastaviť všetko, na čo si len človek spomenie – od štandardných vecí ako je téma a klávesové skratky, cez menej bežné ako gestá myšou, umiestnenie listov (tabov), či prepínania medzi natívnym a vlastným vzhľadom okien a ďalších grafických prvkov, až po skutočne raritné a detailné nastavenia typu „zarovnať tlačidlo zatvorenia“, čo v preklade znamená, že pri zatvorení jedného listu za ikonka s krížikom pre zatvorenie ďalšieho listu v poradí presunie rovno pod kurzor myši.

Nastavení je skrátka toľko, že prejsť si ich všetky a vypiplať si prehliadač presne podľa obrazu svojho zaberie desiatky minút. To zároveň značí, že Vivaldi nie je pre každého a pokiaľ človek preferuje filozofiu out-of-the-box, možno je lepšie poobzerať sa inam. To však platilo i kedysi v prípade Opery a v prípade Vivaldiho je úplne zrejmé, že cieľová skupina jeho vývojárov leží niekde v týchto vodách, v ktorých po zlikvidovaní pôvodnej Opery Chrome, ani žiadny z jeho x klonov nehodlali zaloviť. Určite poznáte ten pocit, keď narazíte na niečo, čo je presne podľa vašich predstáv a v snahe nájsť niečo, čo tam jednoducho nesedí, s úžasom zisťujete, že nič také nájsť neviete. Toto bol presne môj pocit, keď som zbadal nastavenia vo Vivaldim. 🙂

Nastavení je skutočne VEĽA a prejsť ich všetky zaberie desiatky minút.

Bočný panel

Ďalšia vec, ktorá sa mi hneď zapáčila, je bočný panel. Ten som síce v tej či onej podobe videl už i v iných prehliadačoch, no Vivaldi ho má opäť vytvorený tak, že neviem nájsť nič, čo by som mu mohol vytknúť. V „základnom režime“ (ktorý je možné aj úplne schovať) je bočný panel široký asi 30 pixelov a obsahuje ikonky jednotlivých (pod)panelov. Po kliknutí na ktorúkoľvek ikonku sa napravo vysunie zvolený panel už aj s jeho konkrétnym obsahom. V základe je hneď niekoľko panelov – záložky, sťahované súbory, zoznam listov, história navštívených stránok a predovšetkým – poznámky. Presne tak, ďalšia obľúbená „featura“ z Opery si našla svoje miesto aj vo Vivaldim, ktorý bez ďalších rozšírení ponúka možnosť vytvárať si ľubovoľné poznámky. Tie sú navyše veľmi šikovne zintegrované s ďalšími funkciami prehliadača, ktoré spomeniem o chvíľu.

Ďalšou veľmi zaujímavou funkciou bočného panelu je možnosť pridať si tzv. webový panel. Ide v podstate o vytvorenie ďalšieho okna prehliadača, ktoré sa však zobrazí v bočnom paneli a – čo je dôležité – je možné ho zobraziť súčasne s hlavným oknom prehliadača. Webové panely v sebe kombinujú kompaktnú veľkosť bočného panelu s faktom, že čoraz viac webových stránok dnes v sebe implementuje responzívny dizajn, vďaka čomu vedia svoj obsah vhodne zobraziť i na zariadeniach s menšími obrazovkami, napr. na telefónoch či tabletoch. Pomocou panelu si tak môžeme neustále zobrazovať ďalší obsah a možnosti sú prakticky neobmedzené – príspevky na sociálnych sieťach, RSS čítačka, multimediálny prehrávač, textový prenos športových zápasov, aktuálne správy, počasie… Ak poznáme webstránku, ktorá poskytuje neustále aktualizovaný obsah a poskytuje ho v nejakej mobilnej podobe, vieme ho mať prostredníctvom webového panelu neustále na očiach.

Rýchle príkazy

Asi najmarkantnejšia novinka tohto prehliadača oproti Opere je prítomnost tzv. rýchlych príkazov (quick commands). Aj keď to možno nie je najlepšie možné prirovnanie, no už pri prvom zoznamovaní sa s Vivaldim som si hneď spomenul na command palette v Sublime Text-e. V skratke, podobne ako v prípade spomínaného textového editora, Vivaldi po stlačení zadefinovanej klávesy (štandardne F2) zobrazí panel, ktorým pomocou textových príkazov sprístupňuje veľké množstvo funkcií. Po zadaní webovej adresy funguje ako klasický adresný riadok, vie fungovať aj ako vyhľadávací panel pre ktorýkoľvek zadefinovaný vyhľadávač, umožňuje rýchle prepnutie na hociktorý otvorený (ale i nedávno zatvorený!) list, môžeme ním vyhľadávať v záložkách, histórii či poznámkach… Jednoducho povedané, pomocou rýchlych príkazov sa vieme naozaj rýchlo dostať prakticky k akémukoľvek druhu obsahu, ktorý si prehliadač pamätá.

Zaujímavé? Je to však ešte lepšie! Pomocou rýchlych príkazov vieme v prehliadači nielen vyhľadávať obsah, ale mu aj zadávať príkazy, ktoré by sme inak museli pracne vyklikávať myšou. Vytvorenie novej poznámky? Nie je problém. Vytvorenie snímky obrazovky? Prepnutie zobrazenia prakticky ktoréhokoľvek panelu? Priblíženie/zoom stránky? Príkazy nad listami, zobrazenie procesov, prehľad sťahovaných súborov, zobrazenie klávesových skratiek? Aj toto všetko je schované pod jednou jedinou klávesou. Zadávanie príkazov pritom funguje fulltextovo, teda žiadne pamätanie si presných znení príkazov nehrozí. V drvivej väčšine prípadov stačí uviesť iba zopár znakov z toho, čo chceme urobiť, a Vivaldi nám už ponúkne prehľad nájdených príkazov, ktoré sa so zadaným kľúčovým slovom zhodujú. Pre veľa ľudí to môže byť nezmyselná funkcia, no fanúšikovia Opery, odporcovia myši a „power user-i“ si ju určite rýchlo zamilujú.

Pod jedinou klávesou sa skrýva celá plejáda funkcií a nastavení.

Synchronizácia

Jediná vec, ktorá mi na Vivaldim zo začiatku naozaj chýbala, bola synchronizácia údajov medzi viacerými počítačmi/zariadeniami. Vývojári však sľubovali, že táto funkcia má pre nich vysokú prioritu a ako som spomenul v úvode, po dlhšej fáze testovania sa s úsvitom verzie 2.0 synchronizácia aj naozaj stala pevnou súčasťou prehliadača. V súčasnosti zahŕňa uložené heslá, záložky, stránky v úvodnom tzv. rýchlom prístupe, určitú časť nastavení a histórie, zoznam otvorených listov, zoznam nainštalovaných rozšírení a poznámky. Údaje sa na serveri ukladajú v šifrovanej podobne, a preto si Vivaldi pre funkčnosť synchronizácie vyžaduje druhé heslo, ktoré sa nikam neodosiela a pomocou ktorého sa dáta pred odoslaním zašifrujú a po stiahnutí opäť dešifrujú. Druhé heslo môže znieť na prvý pohľad otravne, no výmenou za extra vrstvu ochrany ide podľa mňa o zanedbateľná daň a ja osobne som za takéto riešenie rád. Heslo si vie samozrejme Vivaldi uložiť lokálne, aby ho nebolo nutné zadávať pri každej synchronizácii. Moja skúsenosť je, že synchronizácia funguje bezproblémovo a nenastávajú žiadne výpadky či poškodenie dát a prakticky o nej ani neviem, čo je zrejme presne to, čo od takejto funkcie všetci očakávame. Pole pôsobnosti synchronizácie tiež vývojári plánujú rozšíriť aj o zvyšok nastavení a možno i o niektoré ďalšie položky.

A čo ešte?

Ak by som sa tu chcel podeliť o všetko, čo sa mi na prehliadači Vivaldi páči, tento článok by musel byť poriadne dlhý. Nechýbajú dnes už bežné gestá myšou (mouse gestures), v zavádzaní ktorých bola opäť priekopníkom Opera a ktoré je si možné do veľkej miery prispôsobiť podľa seba. Veľmi zaujímavé je zoskupovanie listov do akýchsi priečinkov, pričom je tiež možné zobraziť si stránky z viacerých listov súčasne, popri sebe. Príjemná je vďaka spoločnému jadru možnosť inštalácie rozšírení z Chrome Web Store-u, a teda i pri prechode z Chrome-u, ale dnes už i Opery či Firefoxu sa s nimi nie je nutné rozlúčiť. Prítomný je aj režim čítačky, ktorý sa z práve otvorenej webstránky pokúsi vytiahnuť jej samotný obsah bez ostatných rušivých elementov ako navigácia či hlavička a zobraziť ho samostatne v čitateľnejšej forme (napr. i na tmavom pozadí, za čo po večeroch poďakujú naše oči). Je síce pravda, že o niečo podobné sa pokúša i veľké množstvo rozšírení, no po strohom testovaní je môj dojem taký, že Vivaldi to robí o niečo lepšie.

Pre „dobrodruhov“ sú dostupné i snapshoty, teda možnosť nainštalovať si akúsi betaverziu prehliadača, ktorá zvykne byť aktualizovaná i niekoľkokrát do týždňa a funguje v podstate ako preview toho, čo sa má neskôr dostať do štandardnej verzie. Nevýhodou je pochopiteľne to, že jednotlivé novinky nemusia byť správne odladené a môžu obsahovať chyby. Je to však jedna z možností ako vývojárom pomôcť v ich odhaľovaní. Starí harcovníci si určite všimnú, že tu nepadla zmienka o emailovom a torrentovom klientovi. Ani jeden z nich tu skutočne prítomný nie je a zároveň je otázne, či sa tieto súčasti pôvodnej Opery stanú súčasťou jej duchovného nástupcu. V prípade emailového klienta tu existuje reálny priestor na optimizmus, pretože aj keď ide dohľadateľne už o niekoľko rokov sľubovanú funkciu, v komunitnom fóre sa o ňom diskusia vedie pomerne pravidelne a i podľa niekoľko týždňov starých tém sa na ňom pracuje a plánuje sa i jeho vydanie, aj keď stále bez bližšie stanoveného termínu. O torrentovom klientovi sa však už dá nájsť len toľko, že samotná myšlienka bola pred necelými dvoma rokmi zmietnutá zo stola. A pokiaľ ide o verziu pre Android, situácia je veľmi podobná tej v súvislosti s emailovým klientom. Pracuje sa na nej, no zatiaľ bez stanoveného termínu dokončenia.

Aby som to všetko zhrnul, po x rokoch vyberania si menšieho zla som konečne našiel prehliadač, ktorý používam preto, že sa mi naozaj páči a nie preto, lebo tie ostatné sa mi páčia ešte menej. Vivaldi jednoducho vzniká pod rukami ľudí, ktorí kedysi stáli za populárnou Operou a je to z neho naozaj cítiť. Ak si niekto v minulosti Operu zamiloval pre jej široké možnosti prispôsobenia, pre množstvo zabudovaných funkcií, ktoré bolo inde potrebné riešiť rôznymi oskúrnymi rozšíreniami či ďalšími programami, pre inovatívny prístup a prinášanie rôznych nových zaujímavých funkcií, tomu sa Vivaldi určite bude páčiť.